Pekný článok. Mňa v ňom zaujalo však niečo úplne iné - drobná poznámka autora. Tá svedčí o tom, že histórii naozaj rozumie.

"Nejpřísnější trest stihl Jana Jesenského, ideologa stavovského povstání. Tento „český pán“ byl mimochodem rodákem z Vratislavi (město v dnešním Polsku) a po otci šlo o potomka starého uherského rodu (dnes bychom řekli slovenského)."

Toto je snáď prvý článok, kde čítam, že sa slovo "uhorský" prekladá správne ako "slovenský", a nie ako maďarský. V tomto prípade je to akosi samozrejmé, pretože sa týka udalostí zo 17.storočia a niekoľkých storočí predtým (potomok starého uhorského rodu). Slovo "maďarský" je novotvar vzniknutý počas maďarského národného obrodenia niekedy začiatkom 19. storočia.

Mimochodom čo píše Wikipedia?

"Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska"."

Ohledně literatury bych spíše doporučil základní dosud nepřekonane dílo J. Petrane, Staroměstska exekuce, posl.vydáno v roce 2004. To popisuje okolnosti a pozadí celého toho krvavého divadla. Doporučené knihy se zaměřují na jednotlivé aktéry a nepodávají celkový obraz v potřebné šíří, spíše předpokládají určitou znalost. Petran je základ.